Ladies and gentlemen, dovoľte mi predstaviť vám tohoto Taliana – Janovské bazalkové pesto. Pochádza z jednoduchých pomerov (hlavne chutí), ale prepracoval sa postupom času medzi najlepších z najlepších. Nechýba mu iskra, vyrovnanosť, silná osobnosť. Vie byť partnerom nielen slečnám špagetkám, poteší aj čerstvé pečivo, či polievku. Taký vie byť náš bazalkový Talian.

Pred tým než sa pustíme do samotnej prípravy pesta, mohli by sme si povedať niečo o jeho hlavnej zložke – bazalke. Nech to tu nemáme len o receptoch, ale nech sa aj niečo zaujímavé dozvieme, možno. Bazalka sa pestuje už 3000 rokov, jej korene pochádzajú  z tropickej Ázie. Patrí do rovnakej čeľade ako mäta, ale určite nemá mentolovú ani anýzovú chuť ako jej sestra mäta. Má zložitú korenistú vôňu so stopami klinčekov. Vôňu bazalky si nezameníme tak ľahko s nijakou bylinkou. Z bazalky sa používajú jej listy, rovnako ako aj okvetné lístky (tie hlavne do šalátov). Bazalka si našla svoje uplatnenie v mnohých svetových kuchyniach, najtypickejšia je však pre Taliansko, Francúzsko (Provance) a Thajsko. Listy bazalky sú veľmi krehké, ľahko sa poškodia, na vzuchu rýchlo oxidujú (černajú). Najlepšie sa pracuje s bazalkou pod olejom, aby sme zabránili jej začernaniu. Bazalku by sme nemali kupovať vo veľkých zväzkoch, aby sa nepolamala, neovedla. Skladovať ju môžeme v chladničke vo vlhkom obrúsku, vydrží nám tak 2-3 dni. Bazalku nezahrievame, nevaríme, vždy ju pridávame až na konci varenia z dôvodu, že bazalka pri vyšších teplotách horkne.

Bazalka sa dobre kombinuje s rajčinami, baklažánom, fazuľovými luskami, smotanovými syrmi, vajciami, olivami, tekvicami. S bylinkami si tiež veľmi dobre rozumie, hlavne s pažitkou, koriandrom, cesnakom, majoránkou, oreganom, mätou, petržlenom, tymiánom, …

V obchodoch sa môžeme stretnúť s viacerými druhmi bazalky, hrajú rôznymi farbami – od fialovej, cez červenú, modrú až klasickú zelenú (Purple Ruffles, trpazličia bazalka, Cinnamon, African Blue, bazalka krehká, …).

Keď už teda nejakú bazalku máme na našich balkónoch, oknách, verandách, záhradkách, mohli by sme si spraviť základné bazalkové pesto. Slovo pesto je odvodené od talianskeho slova pestare, čo znamená tĺcť, biť. Pôvodné pesto sa robilo, tĺklo v mažiari. V dobe, keď pesto vzniklo mixéry nepoznali. My si to dnes vieme uľahčiť. Ak je niekto zástancom klasických technológií, môže použiť aj ten mažiar pokojne.

Suroviny:

• 2 hrsti bazalky
• 50 g piniových orieškov
• 5 PL olivového oleja
• 2 strúčiky cesnaku
• 60 g nastrúhaného parmezánu

Postup:

1. Bazalku dáme do mixéra a zalejeme 1-2 PL olivového oleja. Bazalka veľmi rýchlo oxiduje na vzduchu, teda rýchlo ostane čierna. Práve tým, že bazalku prelejeme olejom nedostane sa k nej vzduch.
2. Na menšej panvici si zľahka opražíme piniové orechy, povolia vlastný olej, takže nebudeme ich ani prelievať olejom.
3. K bazalke pridáme nastúhaný parmezán, očistené strúčiky cesnaku a opražené piniové oriešky. Celú zmes posekáme v mixéri pri najnižších otáčkach. Postupne so zvyšujúcimi sa otáčkami prilievame zvyšok olivového oleja. Pesto nasekáme najemno. Týmto máme hotovo.

Pesto si môžeme dať do pohára a odložiť na tmavom a suchom mieste na neskoršie. Teda, keď sa vám to podarí. Ja som si dal čerstvé pesto na spaghetti, klasicky využité pesto ako surovina k tomuto jednoduchému jedlu. A chuť znamenitá.

Vychutnávajte naplno,
foodissimo

Be Sociable, Share!

• 

Vaše komentáre, názory a pripomienky

komentárov

Powered by Facebook Comments