Tak leto je oficiálne preč, ale to nič nemení na tom, že sme ešte stihli grilovačku doma. Poňali sme ju teraz trošku odľahčene. Grilovali sme tuniakové burgre, k tomu pridali zeleninu, bylinky a bolo vyriešené.
Pokračujem v seriáli o mojich, vlastne našich (spolu s rodinou) cestách a zážitkoch z Toskánska. K tomuto zážitku sme sa dostali veľkou náhodou. Vlastne tomu predchádzalo zoznámenie sa s našimi holandskými susedmi v apartmáne. Tí prechadzajú samotným Toskánskom už šiestym rokom a majú teda oveľa viac skúseností a poznajú to tu viac, ako my nováčikovia.
Tento recept pôvodne pochádza z marockej kuchyne, no zásoby surovín v mojej domácnosti ma prinútili recept trošku upraviť a zaimprovizovať. Typické korenie pre marockú kuchyňu v zásobe mám vždy, no žiaľ zásoby cíceru nedávno padli na humus a práve ten som musel v pôvodnom recepte nahradiť tmavou fazuľou. Rovnako som do kuskusu mal použiť sušené marhule, ale ja som siahol po zásobách sušených sliviek. Popravde mám ich radšej ako sušené marhule, takže u mňa to bolo skôr o preferovanej chuti.
Túto mexickú klasiku som si v poslednom období veľmi obľubil. Párkrát som si ju dal v mexických reštauráciach a povedal som si, že je čas skúsiť jej prípravu aj doma. V podstate to nie je až taká veľká veda a tento recept dávam ako tip k raňajkám a tiež aj pre to, že toto jedlo dobre vyzerá.
Je pravdou, že blog išiel do úzadia a v roku 2013 som sa v blogovaní nepretrhol. Deň má však 24 hodín a mojich aktivít je viac než dosť. K tomu všetkému nám doma pribudol pred vyše mesiacom ďalší člen, malá blogerka. Môžem sa tak pýšiť statusom dvojnásobného otca.
Pri príležitosti jej prvého mesiaca sme sa rozhodli našej malej princeznej pripraviť nejaký malý dezert. Nechceme ju o nič ukrátiť a chceme jej dať všetko, čo mal aj náš malý prvorodený. Aj s ním sme oslávili prvý mesiac, tiež dostal nejaký malý dezert.
Vždy pri prechode na zimný čas mám chuť lenošiť, oddychovať. A o to viac po tom všetkom, čo sa okolo mňa deje. Tak som si dnešnú nedeľu užil poriadne v kuchyni. A to dobrovoľne. Dosť mi to chýbalo…
Tak som si teda zalenošil a k obedu, teda skôr k olovrantu sme si doma pochutili na dusenom hovädzom mäse v štýle beef bourguignon. Už dlhšie som si na niečo takéto chutil. Táto francúzska klasika, ktorú asi najviac preslávila Julie Child sa úplne hodí do tohoto obdobia. Dllllllllho podusené mäso prevonia nielen kuchyňu, ale aj zbytok bytu, či domu, na tanier sa vám dostane mäso, ku ktorému nožík potrebovať nebudete. Mäso sa vám rozpadne v ústach samo. To celé podtrhnuté mladým červeným vínom, koreňovou zeleninou… Pre mňa idylka.
Nedávno som už na foodissimo facebook stránke avízoval, že posledné týždne trávim zariaďovaním oficiálnej výroby poctivých paštét podľa dedovej receptúry. Paštéty zo skutočného mäsa, bez chémie, len korenie, bylinky a nejaká drobná zelenina. O tom to celé je a vlastne aj bude. Aj tu na blogu ste si už pár článkov práve o paštétach mohli prečítať.
Asi ste si všimli, že mne Ázia nie je až tak blízka, ale po pár ochutnávkach nejakých azijských jedál som zmenil trošku pohľad. Pomaly sa oťukávam a došlo už aj na môj prvý pokus o vlastnoručne pripravené Pad Thai. Milovníkom Ázie a jej kuchyne nemusím vysvetlovať prednosti týchto jedál, ale celá ázijská kuchyňa sa zakladá na čerstvých surovinách, ktoré sú len zľahka tepelne opracované a tým si udržiavajú svoju skvelú chuť a pevnosť. Jednoducho nič rozvarené sa vám na tanier nedostane.
Práve sa chcem s vami podeliť o nové vydanie Foodissimo Extra magazínu, ktoré je opäť ladené do jesennej tematiky. V spolupráci s ďalšími blogermi sa podarilo toto vydanie, v ktorom nájdeme nielen jesenné tipy na varenie, ale môžeme zaspomínať vkrátkosti aj na leto, ktoré nedávno skončilo.
Dnes som si spravil po dlhom čase voľný deň. Už som aj zabudol na to, aké je zájsť na trh, vybrať si z toho, čo je práve v sezóne a vymyslieť niečo jedlé z tejto ponuky. Na “Jiřáku” som dnes okrem zeleniny a ovocia narazil aj na hermelín z maloprodukcie. Okrem neho sa v košíku ocitlo aj chutné domáce maslo.