Tento týždeň nás doma zlomila chrípka alebo nejaká iná vírusová neplecha. Do jedenia nám veľmi nebolo, ale zase pri chorobe treba dbať aj na príjem vitamínov a jesť tiež treba, že? Narýchlo sme si pripravili túto výbornú hustú polievku, ktorá nielen zasýtila, ale aj poriadne zahriala. Popravde zvládali sme len pár lyžičiek a boli sme plní.
Priznám sa, že som tento recept nechcel dávať na blog. Prišiel mi trošku ako moje zhrešenie. Zhrešanie preto, lebo nie som zvyknutý doma smažiť. Ale ako som tak samotné karbonátky pripravoval, stále viac som si hovoril, že by som ho mal postnúť. Prvé ochutnanie mi to len potvrdilo.
Odhliadnuc od smaženia, nie je v tom jedle nič zlé. Veľké množstvo zeleniny, ovsené vločky, ktoré sú zdrojom vlákniny,… Samotné smaženie netrvá dlho, takže živiny sa vo finále tiež udržia.
Na recept som narazil v jednej z dedových starých kníh. Táto kniha vyšla v roku 1978 a autor (Imrich Sečanský) sa v nej venuje kuchyni pre zdravých aj chorých. Pri listovaní som narazil na pár zaujímavých receptov a rozhodol som sa postupne spraviť nejaké retro návraty. Trošku zmeny nezaškodí. V poslednom čase sa mi žiada hľadať skvosty zo starej slovenskej a českej kuchyne. Dedo mi spomínal, že takéto jedlá boli v domácnostiach normálne, ale časom sa vytratili. Uvedomil som si, že naozaj máme svoju gastronomickú históriu, ktorú veľmi rád preskúmam. Ak máte nejaké tipy, čo skúsiť, pokojne sa podeľte.
Na túto sviežu a hlavne chutnú polievku som narazil v nedávnom vydaní časopisu F.O.O.D. Tento časopis mám rád, lebo v ňom nájdem veľa nezvyčajných kombinácií, venujú sa v ňom zabudnutým surovinám a dizajn celého časopisu sa mi páči.
Po dlhšej dobe som si veľmi chutil na nejakú chutnú polievku, ale chcel som skúsiť niečo nové. Overené klasiky mám rád, ale chce to zmenu. Vždy sa teším na jar, keď si môžem pochutiť na polievke z čerstvého hrachu, ale na tú si ešte chvíľu musím počkať.
Nedávno som tu písal, že mi kamarát priniesol troch thajských borcov v podobe curry pást. Spomínal som, že niečo z nich skúsim. Tak a skúsil som teda. Prvý pokus sa podľa mojich chuťových buniek podaril. Určite ma budú zaujímať aj vaše názory, či recept je autentický s thajskou kuchyňou. Rád sa priučím, keďže nemám veľké skúsenosti s ázijskými kuchyňami. Tak sa spoločne pozrime na to.
Skúsil som opäť jeden z darčekov, ktorý mi priniesol „Ježiško“ posledné Vianoce. Nebol to žiadny hrniec či iné kuchynské vybavenie. Bola to knižka od Ivety Fabešovej, mladej nádejnej cukrárenskej „amatérky“. Už som skúsil viac jej receptov, tento mrkvový je vcelku aktuálny k obdobiu, aké nám začína. Keď som ho pripravoval, premýšľal som, čomu sa mi podobá. Základ má trochu z bábovky, ale určite sa výsledok líší. Presvedčíme sa o chvíľu podľa receptu nižšie.
Keď už som spomínal Emanuela Ridiho zo známej cooking show S Italem v kuchyni, dovolím si sharovať jeden z jeho receptov. Je trochu zdĺhavejší na prípravu, ale obetovaný čas sa vráti v podobe dokonalého jedla. Určite doporučujem tento recept k nedeľnému obedu, je slávnostnejší a hlavne cez týždeň sa ťahšie hľadá toľko potrebného času.